reklama

Ako som mal zlomené oko

Nikdy by som si nebol pomyslel že sa to vôbec dá. Šesť prípadov ročne a musí sa to stať práve mne. A ešte k tomu tri dni pred stužkovou. Bol som kvôli tomu jediný chalan, ktorý tam pobehoval s make-upom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Záznam z CT
Záznam z CT 

Stalo sa to na tréningu bojového umenia (WT) na ktoré chodím, resp. chodil som. Teraz to mám v podstate zakázané. Bol to jeden z posledných tréningov na ktorý som išiel, pretože som si plánoval dať pauzu kvôli maturite.

Takmer vždy cvičíme v rukaviciach, pretože dochádza k reálnemu kontaktu. Ani tento tréning nebol výnimkou. Všetci v skupine sme mali rukavice. Robili sme obranu proti direktu a ja som bol v pozícii brániaceho sa. Cvičil som s vyšším stupňom, ktorý bol pochopiteľne lepší než ja a aj obyčajnú vec ako direkt vedel urobiť dokonale. Tak dokonale, že mi prešiel pomedzi ruky a zasiahol ma presne do oka. Nie pod oko, nie do nosa... Jeho úder trafil presne do oka a do ničoho iného. Hneď som stratil rovnováhu a ako som tak padal, vravel som si, do riti, to bude monokel. Keď som otvoril oči, skláňali sa nado mnou asi šiesti WT-čkari a hovorili: „Neboj, to bude v pohode, choď si to dať pod studenú vodu.“

Poslúchol som teda radu skúsenejších a bežal som s tým pod prúd studenej vody. Cítil som že to mám dosť napuchnuté, ale videl som celkom dobre. Zistil som že mi tečie krv z nosa a napadlo ma že to vysmrkám. No to bola možno osudová chyba. V momente ako som začal smrkať, mal som pocit, že mi niekto natlačil zo zadnej časti hlavy pol litra paradajkového pretlaku cez mozog až pod to zranené oko. Hneď som začal tušiť, že to asi nebude len taký monokel. Pre istotu som tréning na ten deň prerušil a išiel som pozrieť, ako sa majú na pohotovosti.

Poslali ma na očné a prvé čo mi doktorka povedala bolo: „Hlavne nesmieš smrkať!“ Táto rada však prišla dosť neskoro. Nasledovali vyšetrenia. Rontgen: Tu som sedel v čakárni s hysterickou ženou, ktorá len pred chvíľou nabúrala a buchla si hlavu, čo musela samozrejme vedieť celá čakáreň (usúdil som z jej hlasných výkrikov do telefónu) a so zakrvácaným bezdomovcom, ktorý si pýtal vodu snáď každých päť minút napriek tomu že mu doktor celkom jasne povedal že teraz nemôže piť. Rontgen však nestačil a tak ma očná poslala na CT-čko Tu som prišiel na rad hneď, avšak na výsledok som čakal minimálne hodinu. Potom vyšiel z dverí primár a hovorí:
-To čo bol za úder?
-Normálny, päsťou, v rukavici...
-Hm, no...je to zlomené
Skonštatoval a odišiel. (Neskôr som zistil, že tento môj prípad sa stáva pri veciach ako: úder lakťom, kolenom, tenisovou loptičkou a pod. A mne sa to stane takto. Miliónkrát mal niekto monokel. V K1 si dávajú na tvár ako o život, ale len mne sa pritom niečo zlomí.)
Bol som poslaný k odborníkovi a odišiel som s rozkvapkaným zafačovaným okom.

Keď som na druhý deň bol na vyšetrení na ružinovskej poliklinike na Stomatochirurgii (oddelení tvárovej chirurgie), mladý doktor mi presne vysvetlil ako sa to stalo. Dovtedy som totiž nemal ani šajnu čo tam môžem mať zlomené a predstavoval som si, že to asi bude tá kosť pod okom, teda lícna kosť. Zistil som, že môj prípad sa volá fraktúra spodiny očnice, ale tomuto by nikto nerozumel, a tak som si vymyslel výraz: zlomené oko. Vzniklo to tak, že oko muselo niekam ustúpiť, aby sa nerozpučilo, a tak si prelomilo cestu smerom dole a tá kosť, čo slúži ako výstelka pre oko sa pod tým tlakom zlomila. Jeho jednoznačné stanovisko znelo, že musím ísť ihneď na hospitalizáciu. Že mi to pod okom prerežú a vložia titánovú mriežku. To sa však nepáčilo mne, lebo to bol utorok a v piatok som mal stužkovú. Odložili sme to teda na pondelok. Dovtedy som si mal vybaviť snáď všetky vyšetrenia ktoré existujú. Zatiaľ som mal zakázané piť (alkohol), tancovať a robiť prudké pohyby. Pekná vyhliadka na stužkovú nie?

Cez víkend som si na internete preštudoval snáď všetky články, ktoré sa toho týkali. Objavil som aj obrázky, ktoré je lepšie nevidieť. Zistil som aj to, že tú mriežku by mi pripevnili tak, že by mi navŕtali diery do lícnej kosti a pripevnili to niekoľkými šróbmi. Toto ma už absolútne odradilo. Nechcel som ísť na operáciu za žiadnu cenu.

Keď prišiel deň D, mal som všetky vyšetrenia hotové, posledné som absolvoval v to ráno. Veci zbalené na týždenný pobyt. Otec tam bol so mnou. Môj doktor tam nebol, ale primár na šťastie áno. Išiel som na vyšetrenie k nemu a povedal som že diplopiou (rozdvojeným videním v dôsledku pricviknutia okohybného svalu do zlomeniny) netrpím a cítim sa fajn. Otec sa tiež prihovoril, a povedal že niekedy sa to dá riešiť aj bez operácie, či to náhodou nie je aj môj prípad. Primár sa tváril neurčito, a tak som sa ho spýtal: „Keby ste to mali vy, to isté čo ja, dali by ste si to operovať?“ Po krátkej úvahe zhodnotil že nie, že on by počkal, pretože operovať sa to dá vždy, aj po roku, keby nastali problémy.

V tej chvíli mi spadol obrovský kameň zo srdca a povedal som že to teda nechcem ani ja. Bola mi nariadená konzervatívna liečba, čo znamená žiadna fyzická aktivita. To že som kvôli tomu nemohol ísť na futbalový turnaj, na ktorý som rok čakal sa mi v tej chvíli zdalo ako úplná maličkosť. Po mesiaci som prišiel na kontrolu a všetko bolo v poriadku. Žiadne ďalšie kontroly nie sú potrebné. Iba ak by som sám chcel. Vidím dobre a to aj napriek tomu, že nemám obrovskú jazvu pod celým okom a nebudem pípať na letiskách kvôli kusu titánu v tele.


Juraj Pekár

Juraj Pekár

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študent vysokej školy s triezvym pohľadom na svet. Moje vízie sa niekedy môžu zdať nereálne. Vtedy sa treba pozrieť ešte raz. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu